Privítajte s nami Veľkú noc
Kedy ju oslavujeme?
Keďže sa nevie presný dátum Ježišovej smrti, ani dátum Veľkej noci nie je presný. Ide o pohyblivý sviatok, ktorý prebehne medzi 22. marcom – 25. aprílom. Jeho dátum určí prvý spln po jarnej rovnodennosti, teda po 21. marci. Prvá nedeľa po splne je Veľkonočná nedeľa a následne sú jasné aj dátumy Zeleného štvrtka, Veľkého piatku, Bielej soboty a Veľkonočného pondelka.
Veľkonočné dni a ich význam
Keby sme mali veľkonočné dni zhrnúť v skratke: Kvetnou nedeľou si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, kde ho vítali palmovými vetvami. U nás sa palmové vetvičky nenachádzajú, preto využívame ako symbol bahniatka. Zelený štvrtok sa stal dňom poslednej večere, keďže na Veľký piatok zomrel na kríži. Na Bielu sobotu bol pochovaný a Veľkonočná nedeľa je dňom Kristovho zmŕtvychvstania. Zvyky na Veľkonočný pondelok – oblievanie vodou, šibanie korbáčmi, darovávanie veľkonočných vajíčok však kresťanský pôvod nemajú.
Zelený štvrtok
Možno ste už počuli, že počas tohto dňa treba zjesť čosi zelené. Ale to nie je podstatou názvu. Štvrtok pred Veľkou nocou sa nazýva Zeleným štvrtkom údajne podľa zelene Getsemanskej záhrady, kde bol Ježiš zatknutý vojakmi. Druhé alternatívne vysvetlenie sa pripisuje prekladu z nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (zelený štvrtok). Plačlivý preto, lebo sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Avšak dnes je už iba zelený. Podpora symboliky sa prejavuje napríklad na omšiach - zelené rúcho. Ľudia tiež zvyknú konzumovať „zelené“ jedlá: špenát, kel, medvedí cesnak či brokolicu, pripravené na rôznorodé spôsoby.
Biela sobota
Biela sobota je dňom, kedy sa končí pôst. Traduje sa, že názov vznikol z upratovania, ktorým je sobota povestná. Príbytky sa čistia, chystajú, až „bielia“. Opäť tu môže byť aj súvis s nosením bieleho rúcha počas kresťanských bohoslužieb.
Príbeh veľkonočného zajaca
Kuriatka, kačiatka, jahniatka a vôbec všetky mláďatká sú typické pre jarné sviatky. Sú predstaviteľmi života a plodnosti. Jeden z najznámejších symbolov Veľkej noci je zajac. Ten je často zobrazovaný spolu s ďalším symbolom – ozdobenými vajíčkami. Toto na prvý pohľad zvláštne spojenie je staré tisíce rokov. V antickej mytológii sa objavuje príbeh vtáka, ktorý zomiera od chladu. Bohyňa jari sa nad ním zľutuje a premení ho na zajaca, aby si zachránil život. Aj keď je vták v tele králika, stále znáša vajcia, ktoré zdobí pestrými farbami a z vďačnosti ich darúva bohyni.
Dekorácie, kvety a symbolika
Sviatočné dekorácie sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci. Už po stáročia si zdobíme príbytky nádhernými kvetmi, aranžmánmi a rôznymi symbolmi, pripomínajúce sviatočné obdobie.
Pošlite svojim blízkym veľkonočné kvety!
Možno nebudete mať možnosť stretnúť sa so vzdialenými príbuznými, ale to neznamená, že svoju lásku a uznanie nemôžete prejaviť aj na diaľku. Dajte im vedieť, že počas týchto sviatkov na nich stále myslíte, a to prekvapivou donáškou veľkonočných kvetov. Radi Vám s tým pomôžeme. :-)
Kraslice sú najstarším symbolom Veľkej noci. Ich symbolika siaha až do predkresťanského obdobia a znamená jarné oživenie prírody. Farbenie kraslíc malo posilniť ich magický účinok. Farbili sa v rastlinných odvaroch. Dnes poznáme veľké množstvo rôznorodých techník ich zdobenia.
Bahniatka
Palmové listy boli symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou. U nás ich nahradili bahniatka, rozkvitnuté prútiky vŕby či rakyty. Bahniatka sú symbolom života. Tak ako sa ich kvet udrží po celý rok, tak aj náš život má charakterizovať stabilita a jednotnosť. Ratolesti bahniatok posvätené na Kvetnú nedeľu sa považujú za ochranný štít pred zlom a chorobami.
Tradície na Slovensku
Na Slovensku je tradíciou už po stáročia hodovanie, polievanie a šibanie. Medzi tradície patrí aj pletenie samotného korbáča. Ten sa pletie z ôsmich, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch (najčastejšie vŕbových) prútov a zdobí sa farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri šibaní prednesú koledy. Dievčatá dávajú chlapcom pomaľované vajíčka, a stuhy. Takéto jarné "šľahanie" má dievčatám zabezpečiť zdravie, plodnosť, šťastie a má odohnať "zlých duchov". :-)
Ako sa oslavuje Veľká noc vo svete?
V USA, Austrálii a vo Veľkej Británii je zvykom, že vajíčka počas noci prinesie veľkonočný zajačik a poschováva ich po dome a záhrade. Deti, ktoré sa zobudia v nedeľu ráno, ich potom hľadajú. V Austrálii sú však zajace považované za škodcov, a tak tam vajíčka roznáša bandikut – malý plachý vačkovec s dlhými ušami.
Vo Švédsku počas veľkonočných sviatkov vídajú samé čarodejnice. Za ne sa obliekajú dievčatá, ktoré potom chodia po domoch susedov a pýtajú si sladkosti. V Nórsku sa v poslednej dobe počas veľkonočných sviatkov spopularizovalo riešenie televíznych a knižných vrážd. Noviny uverejňujú články, v ktorých čitatelia hľadajú páchateľa, vychádzajú aj špeciálne knihy. Dokonca aj krabicové mlieko máva v Nórsku potlač s nejakou úlohou.
Španielsko: Počas Zeleného štvrtka sa v španielskom meste Verges konajú tance smrti. Obyvatelia sa o polnoci oblečú do kostýmov kostlivcov a tancujú. Takto si pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista.
Filipíny: Do filipínskej dediny San Pedro Cutud každoročne prichádzajú turisti, aby si pozreli nezvyčajné zvyky miestnych obyvateľov. Schádzajú sa tu veriaci, ktorí sa po vzore Ježiša Krista nechajú ukrižovať, aby tak činili pokánie. V hlavnom meste Manila sa miestni počas veľkonočných sviatkov nechávajú zbičovať na ulici. Aj keď katolícka cirkev tieto tradície kritizuje, Filipínčania ich konajú z vlastnej vôle.
Prajeme krásne a ničím nerušené veľkonočné sviatky a veľa zdravia! Váš LK Team :-)